Žalmy. Chapter 17

1 Dávidova modlitba. Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, všimni si moju prosbu pokornú. Nakloň sluch k mojej modlitbe, čo plynie z perí úprimných.
2 Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; tvoje oči vidia, čo je správne.
3 Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.
4 Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.
5 Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, aby moje nohy nezakolísali.
6 K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.
7 Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.
8 Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí
9 pred bezbožnými, čo ma sužujú. Obkľučujú ma nepriatelia,
10 zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.
11 Už pristupujú a už ma zvierajú, očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.
12 Sú ako lev pripravený na korisť, ako levíča, čo čupí v úkryte.
13 Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,
14 svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi. Zo svojich zásob im naplň žalúdok, nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.
15 Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.
1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
2 Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, ktorých vykúpil z rúk protivníkových
3 a zhromaždil z rozličných krajín od východu i západu, od severu i od mora.
4 Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
5 Mali hlad a smäd, ubúdalo v nich života.
6 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.
7 Na správnu cestu ich priviedol, aby šli po nej k trvalému bydlisku.
8 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,
9 lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami.
10 V temnotách a v tieni smrti sedeli, sputnaní biedou a železom,
11 lebo sa vzopreli Božím výrokom a zámery Najvyššieho zavrhli.
12 Preto ich srdce útrapami pokoril, ostali nevládni a bez pomoci.
13 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.
14 Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol a ich putá rozlomil.
15 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,
16 lebo rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo železa.
17 Na ceste neprávosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky.
18 Každý pokrm sa im sprotivil a priblížili sa až k bránam smrti.
19 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.
20 Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich zo záhuby.
21 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
22 Obetu chvály nech mu prinesú, o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
23 Púšťali sa na lodiach po mori a na veľkých vodách robili obchody.
24 Tam videli diela Pánove a na hlbočinách jeho zázraky.
25 Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, až sa morské vlny vzdúvali;
26 priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; duša im hrôzou zmierala.
27 Knísali sa a tackali ako opití; boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
28 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.
29 Búrku premenil na vánok a morské vlny umĺkli.
30 Tešili sa, že vlny utíchli, a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
31 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.
32 V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších.
33 Potoky na púšť premenil a na súš vodné pramene,
34 úrodnú zem na soľnú step pre zlobu jej obyvateľov.
35 A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.
36 Hladujúcich tam usadil i založili si trvalé bydlisko.
37 Obsiali polia a vysadili vinice a získali bohatú úrodu.
38 I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.
39 A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy pod ťarchou nešťastia a bolesti.
40 Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
41 Chudákov však z biedy povzniesol, ich rody ako stáda rozmnožil.
42 Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.
43 Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí a pochopí milosrdenstvo Pánovo?