Marek. Chapter 12

1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice.
3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno.
4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho.
5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.
6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: K môjmu synovi budú mať úctu.
7 Ale vinohradníci si povedali: To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!
8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.
9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.
10 Nečítali ste v Písme: Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
11 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná?“
12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.
13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.
14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“
15 Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“
16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“
17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.
18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka.
21 Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí.
22 A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena.
23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“
24 Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?
25 Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.
26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba?
27 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“
28 Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“
29 Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán.
30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!
31 Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
32 Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: Jediný je a okrem neho iného niet;
33 a milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“
34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.
37 Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.
38 Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach,
39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách.
40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
41 Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho.
42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.
44 Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“