Lukáš. Chapter 19

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.
2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,
3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.
4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.
5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“
6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.
7 Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“
8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“
9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.
10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“
11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.
12 A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.
13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: Obchodujte, kým sa nevrátim!
14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.
15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.
16 Prišiel prvý a vravel: Pane, tvoja mína získala desať mín.
17 On mu povedal: Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.
18 Prišiel druhý a vravel: Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.
19 Aj tomuto povedal: Ty maj moc nad piatimi mestami.
20 Iný prišiel a hovoril: Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;
21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.
22 On mu povedal: Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?
23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?
24 A tým, čo tam stáli, povedal: Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.
25 Oni mu vraveli: Pane, veď má desať mín!
26 Hovorím vám: Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!“
28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.
29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov
30 so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!
31 A keby sa vás niekto opýtal: Prečo ho odväzujete? poviete: Pán ho potrebuje.“
32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.
33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“
34 Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“
35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.
36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.
37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,
38 a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“
39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“
40 On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“
41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním
42 a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,
44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov
46 a povedal im: „Napísané je: Môj dom bude domom modlitby. A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“
47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.
48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.